Ekonómia dobra a zla - Po stopách ľudských otázok od Gilgameša po fi nančnú krízu

Druhé, značne rozšírené a prehĺbené vydanie autorovej prvotiny publikovalo

v roku 2011 prestížne nakladateľstvo Oxford University Press. Od tej

doby kniha oslovuje čitateľov po celom svete.

Ekonómia dobra a zla bola preložená do 14 jazykov (vrátane čínštiny či kórejčiny)

a zožala úspech zahraničnej kritiky (Financial Times, New York Times,

Die Zeit, Frankfurter Allgemeine Zeitung) i na akademickej scéne. V Nemecku

a Švajčiarsku sa ihneď po vydaní stala bestsellerom. V roku 2012

získala Cenu pre najlepší ekonomický titul na Medzinárodnom knižnom

veľtrhu vo Frankfurte. Dočkala sa tiež úspešného divadelného spracovania

pre české i zahraničné publikum (Londýn, Helsinki, Luxemburg, Bukurešť).

Ekonómia dobra a zla ukazuje, ako farbisto vedeli o majetku, vlastnom úžitku

a spoločenskom blahu premýšľať naši predkovia. Autor berie čitateľa

na dobrodružnú púť ku koreňom našej civilizácie a na príkladoch starých

Sumerov, Hebrejov, antických mysliteľov, či fi lozofa Descarta ilustruje, aké

inšpiratívne je sledovať premeny ľudského hľadania z hľadiska ekonómie,

pokiaľ je zasadená do širšieho kontextu.

V autorovom podaní je ekonómia krásny humanitný odbor, ktorého korene

a súvislosti idú omnoho hlbšie, než si dnes človek dokáže predstaviť. Kniha

je ale niečím viac než len sondou do dejín ekonomického myslenia. Ukazuje,

koľko čerstvých a prekvapivo relevantných myšlienok môžeme v dedičstve

starých civilizácií nájsť. A hlavne, ako presvedčivo s nimi možno ísť

proti prúdu a kacírsky búrať stereotypy, s ktorými dodnes pracujeme – ako ľudia každodenného života i ako vedci alebo

ekonómovia.

Sedláček dáva ekonómii nový rozmer, dosah a rozlet a prepája ju s fi lozofi ou, umením, náboženstvom i súčasnou fi lmovou

tvorbou – vytrháva ju zo zajatia čisto technickej analýzy. V prvej časti tejto knihy hľadá ekonómiu v mýtoch a v druhej mýty

v ekonómii. Oboje je vďaka autorovmu rozhľadu, erudícii a čítavému spracovaniu unikátnou príležitosťou, ako spoznať

našu dobu, samých seba i svoj vzťah k veciam hmotným i duchovným.